6.4. vyšla reklama na tretej strane v Hospodárskych novinách od jednej firmy. Hodnotí nielen firmu samotnú, ale zvažuje aj jej okolie teda napojené subjekty, odvetvie, región, kondíciu ekonomiky. Hodnotí aj subjekty bez účtovných závierok, vrátane živnostníkov.
Pri pohľade na kus papierových novín, kde si prečítam meno môjho ocina... toľko myšlienok mi behá hlavou. toľko pocitov sa vo mne odohráva.
Jednoznačne, že je on ten najlepší, buď je to tým, že lepšieho nepoznám a ak aj poznám tak v tom prípade je aj tak môj ocino ten najlepší!! :) Nejde o to, že na stene má niekoľko víťazných diplomov za prvé miesto v rôznych strechách, stavbách už pár rokov za sebou, tiež nejde o to, koľko má účastníckych listov z rôznych školení, či certifikátov rôzneho zamerania. Nejde o to, koľko vyhratých cien má doma, koľko vín dostal od firiem za spoluprácu (veď aj tak sa raz všetky vypijú :D ), nejde o to, že má doma sponzorských tričiek, monteriek a monterkových blúzní plné skrine (má aspoň ušetrené oblečko na niekoľko rokov, pretože on kým sa vzdá jedného trička, tak sa musí na ňom už rozpadať ). Nie, nie o nič z tohto nejde, ocino nie je materialista, to vôbec nie. Ocino je zvláštny človek a veľkým srdcom. Čo sa týka kamarátov, rodiny dal by posledné aby boli všetci najedení, napití, spokojní. Čo sa týka striech a stavieb, sú to ako jeho deti. Je to niečo, do čoho vložil svoje srdce. Verte má ho brutálne veľké lebo keby ste vedeli koľko toho už postaval, tak by ste to počítali celý deň. Také má on veľké srdce. Každému človeku, ktorému niečo stavia sa snaží dať maximum čo môže poskytnúť. Iste niekto to ocení, všimne si ocinovu obetavosť a na oplátku mu pomôže zas on (ocino získa dobrý kontakt, aj keď v telefóne ich má cez 1000) , no nájdu sa aj ľudia, ktorí sú nespokojní (hádam zo všetkým do kelu!). Ocino veľa o tomto doma nerozpráva ale my už presne vieme kedy stretne takého "super" človeka. Čo už 100 ľudí 100 chutí.
Avšak, ten človek, ktorý je taký nespokojný nikdy neuvidí ocinove trápenie, ocinov pot a krv, ktorý nechal na tej, podľa neho zlej streche, ten človek nikdy neuvidí akú zľavu ocino chodí vybavovať do firiem na seba len aby ten človek mohol zaplatiť čo najmenej, aj keď on to vidí tak, že ho ocino okráda, ten človek nikdy neuvidí koľko v skutočnosti ocino najazdil kilometrov ( NEKONEČNO!!) z večným driemaním za volantom, nikdy neuvidí ocina doma ako ráno skoro vstáva, a prichádza domov neskoro večer len aby stihol cez deň čo najviac urobiť, inak ho to počká zajtra (verte nikto z vás by to nechcel), ten človek nikdy neuvidí ocina, ako príde po tme domov, a sám vykladá ťažké stroje z auta a nakladá iné, nikdy neuvidí, že ocino príde najneskôr o 8 dnu do domu a večeria popri písaní ďalších ponúk, faktúr, prípadne si študuje plány, ten človek nikdy neuvidí ako ocino ráno raňajkuje iba polievku a na obed ma zväčša suché rožky z paštikou pretože tam, kde momentálne pracujú, nemajú reštauráciu či zariadenie kde sa dá najesť ( v lepšom prípade ich ponúkne niečím domáca , alebo sa idú najesť niekde poblíž). Ten človek nikdy neuvidí strach jeho rodiny (pretože 2x už zo strechy nešťastne padol) on to berie ako každodennú samozrejmosť, ale kedykoľvek sa môže niečo stať, nikdy neuvidí, koľko mu doma dohovárame aby spomalil tempo. Nikto neuvidí čo pre ňho v skutočnosti tá práca znamená, čo všetko pre ňu už obetoval, nikto neuvidí jeho rodinné problémy. Nikoho nikdy nezaujímal jeho zdravotný stav, a ako sa vlastne cíti, všetci od neho čakajú čo najviac a berú mu všetko, od energie až po nervy.
Poviem vám nie je to sranda mať ocina autorizovaného pokryvača striech. No zároveň som najšťastnejšia, že ho mám :)
Toto zaradenie medzi najlepších je jeho zatiaľ najväčší kariersky úspech, pre ňho to má obrovský význam, avšak, keď mu pani volala a oznámila mu, že 6.4. bude v Hospodárskych novinách, ani tomu chudák neveril. V dnešnej uponáhľanej a klamnej dobe, kto by aj uveril. Ale dnes som si tie Hospodárske noviny, prvý krát v živote zakúpila, keď som cestovala. V autobuse som dychtivo listovala tie mega veľké strany, spolucestujúci len nazerali, čo taká mladá kočka môže hľadať v takých novinách :D , Ale ja som s nadšením hľadala ďalej. Hľadala som jeho meno, až som našla, Hľadaj sa našiel.
Hrdosť a pýcha nie sú až tak dobré vlastnosti, ale ak ste hrdý a pyšný na niekoho, je to už celkom o niečom inom, je to ten najúžasnejši pocit na svete s vedomím, že si to niekto naozaj zaslúžil a konečne si aj obyčajného človeka, ako je môj ocino - Stanislav Hľadaj, niekto všimol.
Do budúcnosti chcem pre ňho iba jedno jediné najcennejšie, aby bol s nami, s rodinou a priateľmi v zdraví, kľude a šťastí čo najdlhšie :).
